Máme mať obavy? Prieskum spoločnosti GAMO a internetovej poradne pre mladých IPčko varuje aj pred zneužívaním osobných údajov u detí a tínedžerov
Až 21% detí a tínedžerov nemá zabezpečenú kameru na počítači a 9% z nich si neoveruje bezpečnosť pri platbe kartou. Deti vo veku 10 až 15 rokov streamujú najčastejšie. Podľa psychológa Mareka Madra sa vystavujú bezpečnostnému riziku.
Vyplýva to z prieskumu Online vreckári, zameraného na bezpečné správanie sa detí na sieti, do ktorého sa zapojilo 2541 respondentov. Ide o projekt spoločenskej zodpovednosti GAMO realizovaný v spolupráci so psychologickou poradňou pre mladých IPčko.sk.
FENOMÉN LIVE STREAM
„Je bežné, že streamujú aj 9-ročné deti, čo by sa diať nemalo,“ upozorňuje zakladateľ IPčka psychológ Marek Madro. „V online prostredí sú deti vystavené nevhodnému obsahu, ktoré v danom veku nedokážu adekvátne spracovať, zaujať k nemu postoj a vyhodnotiť ho.“
Streamované môže byť totiž čokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek, vrátane násilia, nahoty, nezákonného správania, užívania drog či vulgárností.
„Nedávno sa objavili správy o pedofiloch, ktoré nútia deti vo veku 3 rokov ku live streamom. Takmer na 6% všetkých streamoch bolo dieťa alebo mladý človek sám, často v spálni alebo v kúpeľni!“ Čo teda robiť?
„Ak vaše dieťa bude streamovať, opýtajte sa ho, či by ste tam s ním mohli byť, pripojte sa k nemu, prejavte záujem o to, prečo tam je a čo mu to ponúka. Získate tak lepšie vedomosti o tom, čo Vaše dieťa počas svojich streamov robí a kto ich sleduje,“
radí psychológ.
OMYL PRELEPENEJ KAMERY
S nezabezpečenou kamerou sa na internete pohybuje až 21,1% mladých ľudí. Ako najrizikovejšia skupina z hľadiska zabezpečenia kamery sa javí vekové rozhranie od 13 do 15 rokov. Tí majú mobil či tablet neustále pri sebe a ignorujú bezpečnostné opatrenia. V zabezpečení kamery pri nepoužívaní sú rizikovejšie dievčatá.
„Prelepovanie kamery na počítači nemá žiadny zmysel,“ hovorí odborník na kyberbezpečnosť GAMO Ľubomír Kopáček. Potrebné je zariadenie aj odkladať zo svojho dosahu. Zo skúseností pritom vieme, že mladí ľudia ich majú v ruke aj pri zaspávaní. „To, či je kamera zapnutá, spoznáme tak, že pri nej svieti LED svetlo. V mobiloch a tabletoch máme kamery, ktoré túto kontrolnú LEDku nemajú a nie je možné ich vypnúť,“ vysvetľuje Kopáček. „Fakt je, že kamera je na telefóne zapnutá stále, čo platí aj o mikrofóne.“
Treba si uvedomiť, že váš telefón „počúva“ svoje okolie 24 hodín denne. Všimli ste si niekedy, že vám Instagram ponúka reklamu na produkty, o ktorých ste sa s niekým osobne rozprávali? Presne tak! Aj Instagram okrem stoviek iných aplikácií „počúva“. Dá sa to síce zakázať, ale vedeli ste o tom?
POZOR PRI ONLINE PLATBE
„V mladšom veku som pomocou karty rodičov objednala istý tovar cez internet - samozrejme mi neprišiel... Pár dní na to prišla rodičom SMS, že im niekto stiahol z účtu dosť peňazí. Mali sme šťastie, že banka ešte stihla prerušiť transakciu.“ (19-22r, dievča, ZA, mesto)
Až 9,1% opýtaných pristupuje nekriticky k platbe kartou. To znamená, že kartou platia všade kde sa dá a neoverujú si bezpečnosť portálu. Ide predovšetkým o staršie vekové skupiny nad 18 rokov, pričom najviac rizikové sa opäť ukazujú dievčatá. Psychológ Marek Madro hovorí: „Mladí ľudia práve v tomto veku už mali možnosť získať určité skúsenosti. Čerstvo presiahli hranicu 18 rokov. V tejto fáze vývinu dochádza k prudkému nárastu sebavedomia a to býva spojené s nekritickým hodnotením situácie a preceňovaním sa. Takýto pohľad vyvoláva falošný pocitu bezpečia a môže viest neopatrnosti.“
Pri online platbe nikdy nesmieme zadávať čísla karty obchodníkovi do eshopu priamo, ale platby vždy spracovať prostredníctvom platobných brán. „Dá sa to jednoducho overiť kliknutím na zelený zámoček pri URL adrese,“ vysvetľuje expert na kyberbezpečnosť Ľubomír Kopáček. „Tam je možné zistiť kto prešiel overovacím procesom pri vydávaní certifikátu. Prípadne odporúčam využiť platby cez sprostredkovateľa - Apple, Google, PayPal ap. Sú síce spoplatnené, ale miera bezpečnosti platby je podstatne vyššia.“
Veľkým rizikom sa v dnešnej dobe ukazujú falošné eshopy. Pri „nákupe“ v nich je platba síce úplne bezpečná, no objednaný tovar zákazník nikdy nedostane. Z otvorených odpovedí prieskumu medzi mladými ľuďmi vyplynula aj skúsenosť tínedžerky, ktorá viackrát prišla pri takom eshope o peniaze. Zarážajúci je fakt, že všetky nákupy realizovala za prítomnosti rodiča.
„Viackrát sa mi stalo, že ma oklamali. Vtedy som platila cez tatinovu kartu, aj s ním, a už je to rok, čo čakám na darček pre moju sestru na Vianoce.“ (13-15r, dievča, TT, Mesto)
NEPOSIELAŤ OP A INÉ OSOBNÉ ÚDAJE!
„Keď mal môj spolužiak nový občiansky preukaz, odfotil ho a (aby sa pochválil) ho rozposlal na Snapchate. Samozrejme si ho plno ľudí uložilo do mobilu a teraz len dúfa, že ho kvôli jeho hlúposti nikto z nich nezverejní niekde na Instagrame alebo Facebooku.“ (15-18r, dievča, BA, mesto)
V prieskume sa 2,2 % opýtaných priznalo, že nemá problém poslať dôverné informácie ako adresa, číslo občianskeho či platobnú kartu komukoľvek. Až 38% opýtaných neváha a posiela takéto citlivé údaje osobám, ktoré pozná. Tiež vyplýva, že starší sú nekritickejší v preposielaní odfotených občianskych preukazov, platobných kariet alebo iných dokladov.
„Tu platí jedno. Ak niečo pošlete cez verejné siete, už to viac nie je súkromné. Vymazanie dát zo zariadenia situáciu nerieši, dáta zostávajú na zariadení uložené až pokiaľ nie sú prepísané inými dátami a forenznými technikami je možná extrakcia a rekonštrukcia vymazaných dát,“ upozorňuje IT expert L. Kopáček.
VEREJNÝ PROFIL ÁNO ČI NIE?
Až 15,3% mladých ľudí má osobné údaje v profile na sociálnej sieti viditeľné pre kohokoľvek. „Tieto údaje majú v online priestore širokú škálu rizík - zasielanie nevyžiadaných reklamných emailov a správ až po vážne ohrozenia, ako sú krádeže, vydieranie a zneužívanie a šikanovanie,“ varuje psychológ Marek Madro.
O riziku verejných profilov hovorí aj IT expert.
„Na internet všeobecne, publikujte iba také informácie, ktoré by ste bez problémov nechali vytlačiť na billbord vedľa svojho domu či školy. To platí aj pri sociálnych sieťach. Zdatný útočník dokáže zneužiť aj zdanlivo úplne neškodné informácie, ak ich má dosť,“ uzatvára Ľubomír Kopáček.
Ďalšie zistenia, grafy a infografiky z prieskumu nájdete na našom webe v časti Spoločenská zodpovednosť